Už v Krakove sme si povedali, že sa do konca roka stretneme. A tak sa aj stalo. Našli sme výhodné letenky a stretli sme sa v Bruseli, teda na pol ceste pre oboch. Víkend bol plný rozhovorov a výletov, navštívili sem známe Atomium, MiniEurope aj klasické belgické reštaurácie. Igor mal všetko do bodky naplánované. V radosti prežívané spoločné chvíle nám umožnili sa spoznať viac a utvrdiť si pocity z Krakova...
Po večeri blízko hlavného námestia Bruselu išiel okolo predajca ruží a Igor nezaváhal a hneď ich kúpil 5 a následne si Veroniku k sebe otočil a na bruselskom námestí jej prvýkrát vyznal lásku a Veronika ostala v rozpakoch bez slov. Po tomto víkende sa obaja tešili na ďalšie stretnutie, ktoré malo byť v decembri, tentokrát na Slovensku. Hoci Veronika nevyznala Igorovi lásku ako on jej, cítila, že v nej Igor prebudil veľkú lásku. A nemohla sa dočkať decembra, kedy mu aj ona povie, že ho miluje.
Kým sa stretli, vznikla i táto básnička:
Usmievavý pohľad.
Ruža a jej vôňa.
Obaja mierne v rozpakoch.
Na námestovskom námestí –
Hviezdoslav vie dosvedčiť
- radosť rástla v nás.
Krakov
vietor fúkal do vlasov
pri večeri modlitba
a pár trapasov.
Brusel, dôvera a istota...
v našich rukách stroskotá
ak by Boha pri nás nebolo.
Usmievavý pohľad,
ruže a k nim slová,
čo pri srdci hriali.
Na bruselskom námestí
v objatí a radosti
láska rástla v nás.
Leave your comment