Bolo chladné sobotné poludnie. Stretnutie bolo dohodnuté na námestí v Námestove. Igor vyšiel spoza rohu s nádhernou ružou a pozval Veroniku na kávu do neďalekej reštaurácie. Od prvého rozhovoru sa obom rozjasnili oči a stále bolo o čom hovoriť. No Igor stále sem tam pokukoval po hodinkách, a tak si Veronika myslela, že mu je asi aj dlho. No v tom zahlásil, že by sme mali aj pomaly ísť. Zaviedol Veroniku k autu a vybrali sa na cestu...
Stále sa rozprávajúc si Veronika ani neuvedomila, že sa obaja ocitli v čarovnom Krakove. V reštaurácii si Igor nárokoval, aby Veronika-Oravčanka objednala jedlo po goralsky, žiaľ, čašník nerozumel a tak Veronika z trucu i hanby prepla na angličtinu. Igor opäť sem tam pokukoval po hodinkách, no už upresnil, že máme okrem tejto rezervácie ešte niečo, čo treba časovo odsledovať. A tak sme sa po večeri rozbehli dolu ulicou a len tak tak sme stihli zábavne divadlo Teatr Radosc s predstavením. S veľkým smiechom sme sa pobrali na prechádzku popri ramene rieky. Následne bol čas na darčeky. A padla i prvá pusa. S príjemným pocitom a motýlikami v bruchu sme sa pomaly vybrali na cestu domov.
Leave your comment